História

Kapitola I: Pôvod

História hradu Vígľaš sa začína počas vlády uhorského kráľa Béla IV. V ďalekom 13. storočí nebolo Uhorsko ešte impériom, ale kráľovstvom na okraji Európy v oblasti známej ako Panónia. Táto krajina bola nechválne známa chorľavým, vlhkým podnebím, výparmi zo širokých močiarov, nekvalitnou pitnou vodou a riedko osídlenými územiami.

V tom čase začali do Uhorska prichádzať slovanské kmene. Na základe povolenia kráľa Béla sa usadili v oblastiach, kde sa nachádzali ložiská železnej rudy. Súčasne sa objavila nová hrozba z východu: mongolská armáda, ktorá si už podmanila slovanské kmene Rusov, Bulharov a Alanov.

Kráľ Béla urýchlene požiadal o pomoc kráľov z Čiech a Poľska. Spojené vojsko zložené z uhorských, poľských a českých jednotiek sa postavilo Mongolom, ale 11. apríla 1241 utrpelo drvivú porážku v bitke pri rieke Slaná (bitka pri Mohi). Kráľ Béla ušiel z bojiska a bol prenasledovaný mongolským oddielom z mesta do mesta.

Zázračne sa však Mongoli v marci 1242 náhle stiahli z Uhorska bez toho, aby za sebou zanechali posádky či správcov. Uvedomujúc si potrebu posilniť obranu Uhorska, kráľ Béla pozval templárskych rytierov – známych odborníkov na stavbu vojenských pevností – aby vybudovali sieť hradov. Jeden z nich bol postavený nad riekou Slatina a nazvaný Vígľaš – z gréckeho slova „vigla", čo znamená „vyvýšenina" alebo „strážny bod".

Kapitola II: Vláda Karola Róberta z Anjou

Karol Róbert z Anjou, syn Karola Martela, vládol Uhorsku v rokoch 1308 až 1342. V roku 1325 založil prvý svetský rytiersky rád v Európe – Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Hrad Vígľaš často využíval ako kráľovskú poľovnícku rezidenciu – lákali ho okolité husté lesy plné zveri.

Raz počas lovu Karol zostrelil bažanta. Keď mu vtáka priniesli, všimol si, že jeho zobák je poprášený zlatým prachom. „Musí tu byť zlato," zvolal. A skutočne, približne 20 kilometrov od Vígľaša boli objavené bohaté ložiská zlata. Miesto sa stalo známym ako Banská Štiavnica.

Na podporu ťažby Karol založil mincovňu v Kremnici – ktorá funguje dodnes. V Banskej Štiavnici zároveň vybudoval pevnosť na ochranu baní. Vďaka tomuto bohatstvu sa Uhorsko stalo jedným z najbohatších a najsilnejších štátov tej doby. Do roku 1330 uhorské bane produkovali približne 1400 kilogramov zlata ročne – viac než 30 % svetovej produkcie.

Kapitola III: Vláda kráľa Ľudovíta I. Veľkého

Ľudovít I., známy ako Ľudovít Veľký, bol synom Karola Róberta z Anjou. Vládol Uhorsku v rokoch 1342 až 1382. Pokračoval ako veľmajster v rytierskom ráde – Uhorskej bratskej milícii a prijímal do rádu dokonca viac členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. budoval hradné sídlo na Vígľaši.

Na začiatku svojej vlády podnikol vojenské výpravy proti Litovcom a Tatárom. Opäť nastolil kráľovskú moc v Chorvátsku a rozšíril vplyv Uhorska až k Čiernemu moru. Jeho vojsko porazilo Tatárov a viedlo vojny so Srbskom, Benátkami a Zlatou hordou.

Hrad Vígľaš mal strategický význam v jeho vojenských plánoch. Nachádzal sa hlboko v lesoch a kontroloval údolia za riekou Slatina – ideálne miesto pre prepadové a obranné akcie. Slúžil ako pevnosť aj ako obľúbené kráľovské sídlo.

V novembri 1353 počas lovu pri hrade napadol kráľa hnedý medveď. Medveď mu spôsobil 24 rán na nohách. Jeho život zachránil rytier dvora Ján Besenyei, ktorý medveďa zabil mečom. Po tomto incidente sa Ľudovít do lesov pri Vígľaši už nikdy nevrátil.

Kapitola IV: Vláda kráľa Žigmunda Luxemburského

Žigmund bol synom Karola IV., rímsko-nemeckého cisára, a Alžbety Pomoranskej. Uzavrel manželský zväzok s princeznou Máriou, dcérou kráľa Ľudovíta I. Po sobáši s Máriou v roku 1385 bol korunovaný za uhorského kráľa. Neskôr sa stal aj rímsko-nemeckým cisárom a českým kráľom.

Žigmund Luxemburský dokončil hrad a dal ho prestavať na poľovnícky zámok. V roku 1406 sa oženil s Barbarou Celjskou na zvolenskom zámku. Ako súčasť vena získala Barbara hrad Vígľaš. Neskôr sa stala kráľovnou Uhorska, Nemecka a cisárovnou Svätej rímskej ríše. Ich dcéra Alžbeta sa narodila na hrade Vígľaš v roku 1409.

Dňa 12. decembra 1408 bol na hrade Vígľaš založený Rád draka – rytierstvo na obranu kresťanstva a koruny. Symbolom rádu bol drak hryzúci si vlastný chvost a červený kríž svätého Juraja. Zámok Vígľaš sa stal miestom stretnutí tohto rádu. Jedným z najznámejších členov bol Vlad II. Dracula, otec Vlada III. Draculu.

Barbara Celjská spravovala zámok až do Žigmundovej smrti v roku 1437. Bola aktívna aj vojensky – počas husitských vpádov v roku 1431 zorganizovala obranu z hradu Vígľaš a viedla vojsko pri znovu dobytí Likavského hradu.

Kapitola V: Obdobie šľachtických rodov

Obľúbeným miestom oddychu bol zámok aj za vlády kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali množstvo príležitostí na oddych a poľovačky.

V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya.

Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva šľachtických rodov. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia).

Od 17. do 19. storočia vlastnil hrad aj rod Trivulziovcov – jeden z najstarších a najmocnejších šľachtických rodov Milána a Lombardie. Jeho výsosť knieža Ercole II. Andrea Gonzaga Trivulzio Galli bol 5. pán hradu Vígľaš. V roku 1826 celá jeho rodina záhadne zomrela na hrade Vígľaš. Pochovaní sú v kaplnke hradu.

Kapitola VI: Obnova a súčasnosť

Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol v roku 1944 hrad Vígľaš zničený sovietskym delostrelectvom počas ofenzívy Červenej armády. Po stáročiach kráľovského sídla, vojenského významu a legiend ostali z hradu len ruiny. Celých 66 rokov bol opustený, zarastený a takmer zabudnutý.

V roku 2009 ruiny zámku kúpila rodina Rekitar. V roku 2010 slovenská vláda ponúkla zrúcaninu hradu Vígľaš a priľahlé pozemky rodine za symbolické jedno euro – pod podmienkou, že ho kompletne zrekonštruujú do historickej podoby. Rodina túto výzvu prijala.

Za dnešnú podobu zámku vďačíme rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá bola dokončená v roku 2013. V roku 2014 bol hrad Vígľaš po sedemdesiatich rokoch znovu otvorený ako luxusný štvorhviezdičkový hotel a kultúrna pamiatka. Veľké sály, veže a nádvoria boli obnovené v duchu stredovekého dedičstva so súčasným komfortom.

V roku 2019, po 582 rokoch, bol legendárny Rád draka slávnostne obnovený na hrade Vígľaš – v mieste, kde vznikol a kde znovu nadviazal na svoju mystickú minulosť.